Moje leto s Biodermou :)

Ahojte!

Dnes tu mám pre vás uvidíme, či viac fotkový ako obkecový post...uvidíme ako sa rozpíšem :) Pripravila som si pre vás menšiu ukážku fotiek z dovolenky, ktorú sme absolvovali vo štvorici + 1 :) Štyri kamošky a priateľ k tomu ako bonus, alebo ako ho kamoška nazvala nosič kufrov :) Keďže moje leto už nie je klasicky dvojmesačné, ako nejaké tie letné prazdniny alebo cca troj až štvormesačné /od polky mája do polky septembra/, ktoré som si užívala počas vysokoškolského štúdia. Ale to boli časy, bejvávalo... Musela som sa uskromniť s dvojtýždňovou dovolenkou, ktorá bola viac-menej nariadená zhora :) Som rada, že počasie boli krásne, posledné dni pred dovolenkou som mala depku, že ja budem trčať doma a vonku bude pršať, a bude chladno a neviem čo všetko ešte... Ale s nástupom na dovolenku sa počasie akoby umúdrilo a vypočulo moje prosby a modlitby a vonku bolo neskutočne krásne, slnko sa vyhrievalo na obláčikoch a ja som bola nonstop veselá :) Už dlhšie sme si vraveli, že by sme mohli niečo spáchať, niečo na viac dní, nielen nejaký jednodňový výlet a podobne. Voľba padla na Štúrovo, na poslednú chvíľku sme si zajednali pobyt na štyri dni a tri noci. Cesta vláčikom na výlet, nie do Modry ale do Štúrova sa pre nás začala v Nových Zámkoch, samozrejme stresy na seba nedali dlho čakať, a dosť veľmi som sa na tom pričinila ja... Pretože, ja som vybavovala pobyt, bála som sa, že sa babám nebude páčiť ubytko, ale moc sme si týždeň pred už navyberať nemohli, boli sme vďačné za 2 izby vedľa seba, v jednej kamoška  s frajerom, v druhej ja so segrou a druhá kamoška. Lenže, v Zámkoch som ja bola naposledy asi ako desaťročná, bála som sa, že netrafíme na vlakovú stanicu, že nám nebude stačiť 10 minút na prestup, ktorý sme mali medzi busom a vlakom...bála som sa že počasie sa ako na potvoru pokazí, proste som bola plná očakávaní a zároveň plná strachu, že keď čosi nevyjde ako by sme si priali, budem vinotavá ja, pretože ja som to vybavovala, ja som pozrela spoje, a tak... Hádka hneď pri vystúpení z vlaku v cieľovej rovinke : D...Vlastne to ani nebola hádka, to bolo skôr jedno odvrknutie, tichá cesta do areálu kúpaliska a potom plačlivé prepáč z jednej aj z druhej strany. Hovorím ja som hladná, kamoška mám tu horalku chceš? Ja že nie nechcem.... Ale kamoška sa už kutrala vo svojich veciach, kabelka položená na kufri, otvorená sa šmykla a pár vecí vypadlo na zem...hlasné zahrešenie a odvrknutie, lebo si si nemohla zobrať tú horalku... A všetky moje skryté stresy vyšli na vrch... Urazila som sa a odrazila som sa až po ubytovaní, kedy sme sa obe rozplakali, obe vraveli svoje ospravedlnenia a skončilo sa to dohodou, že sa vlastne nič nestalo :) Že si nebudeme kaziť dovolenku, že sme sa neprišli hádať, ale užiť si :)

***

Ubytovali sme sa, vybalili sme sa a išli sme sa najesť niekam do mesta. Našli sme skvelý podnik hore reštika dolu bar - Las Palmas , skvelý dvaja barmani Vladko, druhý neviem ako sa volal, volali sme ho feši :) Dokonca bol taký zlatý, že sa s nami odfotil na pamiatku :))) A kamoška si nemohla odpustiť, ale pozri ako mňa drži za plece, Janku / sestru/ tak nedrží :)) Doooobre, veď sa jej tak páčil taká bola namotaná, že až :) Vždy keď sme sa bavili kam pôjdeme, poďme pozrieť fešiho :) Poobede sme strávili prechádzkou po meste a až večer sme zakotvili na kupku cca okolo 6ej, pretože poobede nás stihla zaskočiť búrka z tepla, našťastie nám ďalšie tri dni slniečko prialo až až :)

***

Druhý deň sme strávili na kupku, museli sme vyskúšať všetky bazény, prešli sme si celý areál spravili pár fotiek, samozrejme sme dbali aj o našu pokožku na čo nám skvelo poslúžili produkty od Biodermy: zabalila som si slušný arzenál, mliečko na opaľovanie, olej na opaľovanie, tyčinku, ktorú používam na jazvy, Sensitive mlieko na ksichtík, som pehatá, dosť rýchlo sa chytím na tvári, a potom som červená a šúpem sa, telo si viem rýchlo opáliť, no tvár mám háklivú, takže tak, je skvelýýý. Vôbec som nebola červená do tváre ani po celom dni strávenom vonku, či už na kupku alebo v meste. Pribalila som aj SOS sprejík na podráždenú pokožku od slnka a hydrabio Brume - dermálnu vodu v spreji. Mala som so sebou aj Sensibio micelárku, ale už mi došla, takže na fotke chýba :) Viac info o produktoch na www.bioderma.com. 

Photoderm Bronz SPF 30 - olej a mliečko na opaľovanie

Photoderm Aprés-Soleil SOS, Hydrabio Brume, Photoderm Max SPF50+, Photoderm Sensitive SPF 50+

Ako som už vyššie spomínala počas druhého dňa sme si prešli takmer celý areál  a spravili aj pár fotiek :) Na prvej môžete vidieť moju maličkosť pri týchto krásnych stromoch, alebo čo za druh rastlinky to je...no krásne boli, museli sme sa každá jedna pri ňom zvečniť :)

Sestra s kamoškou  v bazéne s vlnobitím mi zapózovali á la morské panny, keď nás vlny prestali baviť, sedeli sme na kraji pri schodíkoch alebo priamo na dne bazéna, voda mala malinkú hĺbku, postupne sa zväčšovala, ale tu nám to vyhovovalo, pod vodou sa predsa lepšie opálime :)

Na druhý deň  v podvečer sme sa rozhodli spraviť si babskú jazdu.. Kamarátkin priateľ bol unavený z kúpania a rozhodol sa pospať si trošku, my sme sa vyfintili a poďho do Maďarska! Všetky nasledujúce fotografie zachytávajú našu prechádzku, ktorú sme ukončili výstupom na Ostrihomskú baziliku. Šli sme len tak na blink, neboli sme zdejší, takže sme šli viac menej ako sa nám zdalo, že by sme sa dostali k Mostu Márie Valérie, no skončili sme niekde pod mostom, ale nevadí aspoň sme si opäť spravili pár fotiek, kde sa v pozadí črtala Ostrihomská bazilika :) Potom, sme šli naspäť kvázi do mesta, kde sme sa chceli spýtať na cestu. No :) Len my môžeme natrafiť na obyvateľov Ostrihomu, ktorý si prišli sadnúť do Štúrova na pizzu, tak sme šli s nimi až po most, a po celom moste a ešte kúsok v Ostrihome, kde nás znavigovali smerom k bazilike. Najväčší zážitok, čo sme mohli mať, zlatý párik.. pán Zoltán a manželka neviem ako sa volala, len ho tak zlato oslovovala Zoli Zoli, no sme rapotali skrz nemčinu, angličtinu, kamarátka po slovensky lámane, ako keby si myslela, že jej skôr porozumejú :) Rozprávali sme sa, že sme prišli na dovolenku, skončili sme niekde pri rapotaní maďarských riekaniek alebo čo-ho vlastne, ktoré ma naučili starí rodičia v detstve. No ale ani jedna nevieme takmer vôbec po maďarsky, takže sme sa toľko nasmiali, ale aspoň nám rýchlejšie ubehla cesta :) Uff nasledovala strmá cesta nahor k bazilike. Vždy keď vidím nejakú sochu, rada sa pri nej odfotím na pamiatku, ako aj tuna pri tomto pánovi, neviem kto to je :) Ale priam ma ťahalo sadnúť si mu do klína :) Pri vstupe do baziliky sme už boli dosť vysoko , čo sa nadmorskej výšky týka. Nádherný výhľad sa nám črtal a musela som si zopakovať fotku spred asi desiatych rokov, kedy ma podobne odfotili počas školského výletu. Potom sme už išli hore cez milión točitých schodíkov, čím ďalej tým viac a viac ich bolo asi troje či stvore schodiská, a čím vyššie sme išli tám užšie schodíky boli. No ale stálo to zato, náááádherný výhľad, ale aj dosť fúkal vietor, trošku som sa bála aj výšok? Alebo prehovoril môj pud sebazáchovy, neviem ale držala som sa viac pri streche kupoly ako pri zábradlí :) Potom sme už išli naspäť na ubytko, ale nedalo nám nezájsťsi až dolu k Dunaju, na maďarskej strane sa opaľovali ľudia, na slovenskej to bolo dosť zanedbané, ale viac menej ma to ani neprekvapilo. Človek si asi zvykne na všetko... Posledná fotka je taká zážitková :) Chcela som si podržať slnko v dlani a kamoška ze daj dolu tú ruku, a ona dvíha ruku, a prečo dvíhaš ruku??? Nepochopila, že chcel takú fotku, no ale nezadarila sa, ale má pre mňa svoje čaro :)

Počas tretieho dňa sme sa opäť dosýta vykúpali a večer o 6ej sme sa vybrali an vyhliadkovú plavbu loďou po Dunaji so sprievodcom. Sprievodca bol v podobe nahrávky, ktorú nám púšťali, plavba trvala cca hodinku, ale stála za to, najskôr mi bolo trošku dosť zle, ešte keď sme boli ukotvený, a bála som sa ako to ustojím, ale akonáhle sme sa pohli, tak nevoľnosť ustúpila a bol to pre mňa neskutočný zážitok, keďže som sa ešte neplavila loďou. Večer sme si potom išli sadnúť do Las Palmas, pretože to bol posledný večer, ktorý sme trávili v Štúrove. 

V nedeľu, posledný deň pobytu sa nám už nič nechcelo, ani sa slniť, už sme boli presýtený, sedeli sme v chládku pod stromom a hrali sa Človeče nezlob se, či karty... a tieto spoločenské hry nám robili spoločnosť počas všetkých večerov, kedy sme sa do noci hrali a smiali a náročky vyhadzovali a upravovali si pravidlá podľa seba... Napríklad ty podvádzaš, ťahaj si tri karty /pri farárovi/, kedy nám aj jedna kôpka bolo málo. No a cesta domov opäť vláčikom, no tentokrát smer Levice a miesto klimatizovaného obyčajné dva rušne, kde sme sa potili vo vlastnej šťave, ale boli sme plný dojmov a zážitkov, že nám to cestu domov nepokazilo :)

Článok bol vytvorený pre web www.Blogerky.cz.